Strhol mi šupiny z očí

Môj život sa začal pred 19 rokmi, bol som úplne normálny chalan, vyrastal som v rodine kde bolo vždy všetkého dostatok. Mám 2 bratov, športoval som, rodičia sa ma snažili vychovávať najlepšie ako vedeli. No aj tak, keď som dorástol do veku asi 10-11 rokov prestalo sa mi už páčiť počúvať "reči" mojich rodičov a ich príkazy. Rebel. Stával sa so mňa vzbúrený rebel. Šiel som proti nim, priamo som sa vysmieval životu k akému ma viedli. Začal som fajčiť cigy a počúvať metal, pričom som si občas vypil keď sa dalo.

ako sa dostať z drog

Keď som mal asi 13-14 rokov vyskúšal som 1. krát trávu. No zamiloval som sa do nej  a odovzdal sa jej (ako keď máte ženu a ste zamilovaný),  úplne som prestal myslieť na ostatných ľudí a všetko čo som robil bolo už nezaujímavé pokiaľ som nebol sfajčený.. Uzatvoril som sa do seba, aj keď navonok som bol veľmi spoločenský a obľúbený. NAVONOK som bol šťastný a vždy som sa snažil vyzerať čo najviac nad vecou, veľmi inteligentne som si vedel obhájiť svoju skazenosť, ale v mojom VNÚTRY bola diera, ktorá sa každým bongom  zväčšovala. Neviem ako, no bez toho, že by som si to nejak uvedomoval som sa začal hrabať ešte hlbšie do tej temnoty (to som vedel zhodnotiť až v liečbe). Začal som brať extázu, LSD, a iné veci. Najskôr som cítil silu z toho zla, ktoré priniesli rôzne skúsenosti s drogami a myslel som, že to tak bude stále a bral som to ako výhodu a niečo dobré (lepší umelec, lepšie tvorím, lepšie chápem veci, nie som ovca v systéme, domotám slovne hocikoho na hocičo, zmanipulujem koho chcem, ako chcem...atď). Bol som hrozne oklamaný a slepý.

"uvedomil som si, že nie som pripravený umrieť"

Skúšam sa pozrieť na ten rozdiel pred a po párty. Keď už som sám, celé sa to rozpustí a ja stále hľadám niečo viac, lebo jediné čo ma teší a napĺňa je obálka alebo (ako v mojom prípade) papier. Tu prichádza ten základný rozpor. Ak sú drogy zmyslom života, tak by mali mi dávať dobré veci, budovať môj život a mali by vyplniť to prázdne miesto v mojom srdci natrvalo ... Nič z toho .. len zle a zle a zle ... Stále  som hľadal niečo, pre čo by som žil (to som vedel pomenovať tiež po čase na liečbe). Myslel som si, že by to mohol byť hinduizmus alebo budhizmus, ale to sa mi tiež ukázalo ako trápna fraška. Aj keď som tomu asi 1,5 roka veril. Nakoniec som skončil ako mnoho ďalších pri pervitíne. V mojich 17 rokoch som bol TROSKA. Bol som po akože liečbe v nápravaku pre mladistvých (pardon reedukačke), našiel som si priateľku a snažil som sa skrývať svoju závislosť pred okolím pokiaľ to šlo. Nevyšlo mi to a vyhodili ma na ulicu, čo pre mňa v podstate nebolo žiadnym problémom a život išiel ďalej. Bol som 17 ročný mladý človek ktorý bol vo vzbure, nenávidel svojich najbližších a miloval ľudí a veci, ktoré ma po kusoch ničili a to som si myslel že aký som hrozne slobodný. Jeden večer sa však v mojom živote niečo stalo. Moje vnútro síce bolo úplne zatvrdené, no ten večer bol iný. Šiel som asi o 2. v noci po ulici, mal som poslednú cígu, žiadne drogy, mobil sa mi vybíjal a ja som bol úplne na dne. A fakt som uvažoval, že ak takto budem žiť, umriem a nikto si na mňa ani nespomenie. Keď umriem? čo bude keď umriem? Čo je to vlastne SMRŤ a čo príde po nej? Veď nemôžeš len tak zhasnúť a všetko, čím som, sa nemôže len tak stratiť. Uvedomil som si, že ja nie som PRIPRAVENÝ UMRIEŤ. Bude sa ti to zdať hlúpe.. Možno až šialené, ale takto som reagoval ja: plakal som. Nie preto, že by mi bolo ľúto čo som robil, ani preto že by som mal výčitky ale preto, že som bol stratený. Beznádej mi prúdila žilami cez celé telo a strach ma pritlačil ku stene. Tak som sa začal modliť a prosiť nejakého boha o to, aby mi pomohol, že to potrebujem a chcem napraviť svoj život. Onedlho som sa už ani neviem ako dostal v zúboženom stave na psychiatriu. Z tade ma moja rodina zaviezla do komunity Menora.

 "on mi strhol z očí šupiny"

Úprimne, nechcel som sa dať liečiť, ani niečo zo sebou robiť. Bol som síce otvorený nájsť nejaký zmyslel (avšak taký, aký by vyhovoval mne!, moja pýcha ma predchádzala). Odhliadnuc od náboženstva v ktorom by som nikdy nežil a je mi odporné, tak v komunite som zistil a prežil na vlastnej koži že Boh je živý, konkrétny, osobný, jeden a je ním Ježíš a že u neho mám všetko, čo by som si len vedel predstaviť. Bol to začiatok, odrazový mostík, aby som sa začal meniť, bol to motor, ktorý ma ženie aj dnes, rozhodol som sa prejsť celým programom v Menore, aby som vybudoval zo svojho zničeného vnútra, pevný nový základ. Keď zažijete Božiu prítomnosť a znovu sa narodíte tak je úžasné to, že budujete nového človeka, pri abstinencii sa snažíte neustále iba opravovať toho starého. Nehovorím že je to ľahké, veľa krát sa moje zmýšľanie stretlo s odporom voči tomu čo nás učili. Dostať do seba disciplínu, musel som sa naučiť riešiť problémy, medziľudské, režimové, a prijať zodpovednosť za seba, za svoje skutky, rozhodnutia. Učil som sa robiť to, čo je správne bez ohľadu na pocity. Musel som dospieť a prestať zmýšľať ako decko, ktoré len uteká od problémov. Boli to večerné skupiny, tematické skupiny, zrkadlá a návštevy nášho zboru v BB, terapeuti, psychiatrička, ktoré mi menili myslenie. Pracovná terapia, kde som sa učil normálnosti, prekonávať sa, vtom byť vďačný za život a radovať sa z maličkostí. Tú silu, ktorú som bol schopný dávať do zháňania drog som teraz dával do liečby. Často sme sa napĺňali Svätým Duchom do noci a smiali sa cele hodiny, v Jeho prítomnosti, kedy človeku absolútne nič nechýba a je šťastný. Prestal som sa spoliehať sám na seba a odovzdal som svoj život do toho čo si pre mňa Ježíš pripravil, keď mi strhol šupiny z očí a dal sa mi spoznať. Beriem si poučenie z pádov chalanov, ktorí boli so mnou v liečbe a vedome všetkým pohrdli, preto aby som neurobil fatálnu chybu. Spoznal som kto som, odkiaľ som, kam idem a cítim že silniem vo svojej novej identite.

Svoj starý život som odkopol a rozšliapal. Nenávidím ho. A vďaka skúsenostiam ktoré som nadobudol v komunite a sile ktorú mi dáva Boh, som sa stal novým človekom! Stále sa učím a potrebujem sa rozvíjať a rásť, preto pravidelne navštevujem náš zbor, pravidelne chodím na skupiny v Menora klube no a už 2 roky som čistý a nie len to, ale oslobodený od chutí alebo cravingov na drogy. Som živý! Keď niečo príde do môjho života. Nejaká ťažká vec, tak už neutečiem. Mám Boha ktorému nič nieje nemožné. Prešiel som celým programom v komunite MENORA bez ktorej by mi veci nikdy nefungovali. Žijem v B. Bystrici, osamostatnil som sa od rodiny hoc ju milujem a som jej za veľa vďačný, veď keby ma moja mama nedonútila isť sa liečiť a keby nebola tak jednoznačná isto by som v začiatkoch liečby ušiel a zlyhal. Teším sa na to, čo pre mňa pripravil Boh. Toto sa môže stať aj tebe. Boh ti to sľubuje, pokiaľ budeš na neho volať, Ježíš hovorí "skús ma" .. On ti odpovie. Lebo existuje len jedna cesta von, a tou cestou je ON. 

V komunite

Návšteva zboru v Budapešti

Po ukončení komunity

Loading...
Loading...