Rozmýšľala som ako sa zabijem

Moja "story" má podobný scenár ako väčšina príbehov ľudí, ktorý si začali s drogami. U mňa bol problém v tom, že od detstva som mala psychické problémy, nevedela som zapadnúť a vždy som sa cítila byť iná ako ostatné deti. Moji rodičia sa snažili nás viesť ku kresťanským hodnotám a kresťanskému životu. Kým som bola malá tak som s tým bola v pohode, neriešila som to, lenže keď prišla puberta, ich "kresťanské kecy" začali byť pre mňa otravné. Vedela som, že nejaký Boh je, ale vedela som aj to, že život s Bohom musí byť niečo viac než len byť "dobrým kresťanom" alebo dodržiavať nejaké pravidlá. S tým kresťanstvom ktoré mi oni ukazovali som nechcela mať nič. Chcela som proste žiť svoj život bez pravidiel pretože doma som ich mala dosť. Prvý rok na strednej škole som klasicky znova nevedela zapadnúť ale neskôr sa zo mňa stal rebel. Objavila som spôsob, ako dosiahnuť aby som konečne niekam patrila a dokonca sa mi to páčilo. Keď som sa prvý krát opila, pripadalo mi, že som objavila "liek" na môj život. Bolo to úžasné pretože z hanblivého a tichého dievčaťa sa zrazu stala žena bez akýchkoľvek zábran. Párty, kluby a zábava boli u mňa na prvom mieste a vďaka mojim početným úletom s mužmi som rýchlo nadobudla povesť ľahkej ženy. V tej dobe mi najlepšia kamarátka ponúkla extázu.

Zážitok ktorý som mala, ma od toho dňa úplne zmenil, pretože som nechcela opustiť ten zázračný svet. Aj po vyprchaní účinkov som sa snažila žiť v tom svete takže som sa stala bláznom. Ostali mi divné prejavy, takže som vyzerala stále ako dofetovaná. Ľudia mi často hovorili aby som už prestala fetovať a to som mala len raz. Zo dňa na deň som bola inou osobou. Extáza mi zobrala môj charakter, moju originalitu a stala som sa bláznom ktorý si myslí, že žije úplne niekde inde a nevidí realitu. Keďže u mojej kamarátky to nevzbudilo až takú vášeň, tak ona už viac nechcela a ja som chcela byť s ňou na rovnakej vlne, tak sme fajčili marihuanu. Aj tá mi poskytovala únik z reality a takže som bola spokojná. Cítila som sa ako majster sveta na vrchole. Neohroziteľná a neotrasiteľná. Flákala som školu, mala som problém s učiteľmi, s rodičmi som sa len hádala a robila problémy. Takto som fungovala asi dva roky ale potom som začala mávať veľmi zlé stavy keď som si dala marihuanu. Postupovalo to tak, že po istom čase som mala len zlé stavy ale nikdy som nevedela povedať nie, že si proste nedám. Vyústilo to do silných paranojí, sociálnej fóbie, úzkostí, beznádeje, nechuti žiť. Môj životný pocit bol hrozný, nezvládala som komunikáciu na elementárnej úrovni. Nedokázala som sa s nikým rozprávať, ísť do obchodu, do školy bez pocitu, že umieram. Dospela som k záveru, že nechcem žiť. Chcem zomrieť, pretože žiť takýto život bolo pre mňa trápením. V mojom živote bolo obdobie, kedy som si síce išla život rebela, ale neskôr keď mi o Ňom hovorila jedna moja priateľka som odovzdala svoj život Bohu. Vtedy môj život bol už v Jeho rukách a vedela som, že Ježiš za mňa zomrel a že mi odpustil hriechy, ale nevedela som a ani som sa nechcela zbaviť môjho doterajšieho spôsobu života. Viac som milovala drogy a moju najlepšiu priateľku, vedela som že jej poviem, že môj život sa teraz zmení, stratila by som ju. A to som nechcela. Mala som ju radšej. Lenže keď na mňa doľahli tie najstrašnejšie stavy a keď som bola úplne na dne, vtedy mi ona nevedela pomôcť a nakoniec sa na mňa vykašľala. Vtedy som už reálne rozmýšľala nad tým ako sa zabijem. Keďže som už poznala Boha, volala som na neho, aby ma zachránil a aby mi dal druhú šancu, že ak nechce On aby som žila tak sa zabijem. Každú noc som plakala a prosila ho aby mi poslal záchranu a aby ma vyslobodil.

O krátky čas na to, som na klube Menora stretla môjho terajšieho priateľa, ktorý bol kedysi narkoman a Boh ho z toho vyslobodil a aj z následkov dlhodobého užívania. Raz ma zavolal na zhromaždenie konkrétne na kresťanskú konferenciu, veľmi sa mi tam ísť nechcelo a v mojom psychickom rozpoložení vôbec, ale povedala som si, že ak Boh v ten deň na tom mieste niečo neurobí, tak sa predávkujem liekmi. V ten deň sa ma Boh dotkol a môj život sa zmenil k lepšiemu. Ježiš odstránil z môjho vnútra akúkoľvek beznádej, menejcennosť ,úzkosti, sociálna fóbia zmizla, prestala som nenávidieť ľudí a vrátila sa mi radosť zo života a úsmev na tvár. Boh je reálny a reálne sa dotýka ľudí a mení ich životy k lepšiemu. On oslobodzuje, dáva život a odpúšťa hriechy a dáva druhú šancu na život. Bez Neho by som bola dávno mŕtva ale s Ním život naberá nový rozmer. Úplne každý človek môže v Ňom nájsť naplnený a slobodný život. Týmto by som chcela povzbudiť a osloviť čitateľa. Ak si ty človekom ktorý trpí podobnými problémami, ak ti už psychiater alebo psychológ povedal, že si stratený prípad a že bez liekov už nikdy nebudeš vedieť fungovať, ja ti vravím: Je to možné! Ježiš zomrel na kríži, vstal z mŕtvych, žije a keď uzdravoval pre 2000 rokmi uzdravuje aj dnes! A dokáže pomôcť aj Tebe!

Loading...
Loading...