Môj syn bral drogy

Rozhodla som sa Vám napísať, pretože sa chcem podeliť so skúsenosťami môjho syna narkomana. Som matka dvoch detí, dcéra má 28 rokov a syn 26. Viem, že nie som sama a viacej rodín má problémy s deťmi.

Syn droguje od 13. rokov, keď som sa to dozvedela, v tom momente sa mi zrútil svet. Nevedela som, čo mám robiť. Veľmi som sa obviňovala, rozmýšľala som, kde som urobila chybu. Prečo práve mne sa to muselo stať a stále dookola som sa pýtala prečo?  Pred očami mi umiera dieťa a ja mu neviem pomôcť. Všetci sa starajú o deti, ale nik nechápe to, ako trpia rodičia.

Zo začiatku som sa trápila a nemohla som spávať, premýšľala som, kde je, čo robí, čo ak to ne prežije. Strach je veľký nepriateľ. A preto som sa rozhodla dať ho na liečenie. Keď vydržal na liečení bolo dobre, ale ako náhle prišiel domov, opakovalo sa to isté. Samé drogy. Po dvoch rokoch som sa rozviedla. Keď sa nevydarí manželstvo, môžete sa rozviesť, opustiť manžela.. ale deti opustiť nemôžete, tie sú tu na celý život. Syn stále drogoval, nechcel ma počúvať. Stále som mu opakovala, že ešte nikto nad drogou nezvíťazil. Má len dve možnosti, buď sa dá liečiť, alebo zomrie. Musela som ho vyhodiť na ulicu, pretože stále kradol a klamal. Myslela som, že sa spamätá a dostane rozum. Avšak stalo sa niečo ešte horšie, rozhodol sa spáchať samovraždu. Ani si neviete predstaviť tie pocity matky, keď stretnete syna v takom stave. Ste zúfalí, kričíte o pomoc, radu čo robiť ďalej. Veď ja som neporodila feťáka, ja som porodila zdravého syna. Nič iné mi nezostávalo, len sa modliť a tak som začala chodiť do kostola. Prosila som Boha, aby zastavil drogy a aby môj syn žil. Ale nestalo sa tak, syn si stále užíval a bral drogy. Už som si myslela, že to nezvládnem a skončím na psychiatrii.

Až jedného dňa mi syn zavolal, že sa ide dať liečiť, aby som prišla za ním do klubu Menora vo Zvolene. Nechápala som o čo ide, až kým som nezistila, že tam sú normálni ľudia, ktorí pomáhajú chlapcom, ktorí sú na drogách a ich blízkym. Odviezli ho na detox do Banskej Bystrice a potom do komunity. Tam môj syn spoznal Boha a začal sa modliť. Ja som prišla na návštevu a skoro som odpadla, keď som ho uvidela. V rukách mal bibliu, ktorú si čítal. Povedal mi, že biblia je pravda a že hoc sú drogy veľmi silné, Boh je silnejší, vyslobodil ho pomáha mu. Už nie je závislý na drogách, ale na Bohu. Je to niečo úžasné, keď sa so svojim synom môžem normálne rozprávať.

V nemocnici v Banskej Bystrici mu zistili žltačku Hepatitídu typu C. Lekári hovorili, že je potrebné, aby podstúpil liečbu, bude si musieť pichať interferónové injekcie do brucha. Pravidelne chodil na kontroly a po čase lekári zistili, že je zdravý, že Hepatitídu nemá. Choroba zmizla a žiadna liečba nie je potrebná. Boh ho uzdravil. Vtedy som sa rozhodla ísť aj ja Božou cestou. Aj ja sama som prežila to že Boh žije, že existuje a cítim ako silniem aj ja. Viem že nech čokoľvek príde do môjho života, tak už nie som na to všetko sama. Odvtedy chodíme do Kresťanského spoločenstva Milosť v Banskej Bystrici, kde ako zvykneme hovoriť ideme ,,dobyť baterky,, 

Môj syn je dnes zdravý, vyliečený a slobodný človek. Pracuje, býva v podnájme a dá sa na neho spoľahnúť. Som vďačná, že sú takí ľudia, ktorí pomáhajú. Nikto však nemôže povedať, že mne sa to nemôže stať. Nikdy nevieme čo nás v živote stretne, len Boh to vie. Veď aj samotní lekári pred operáciou povedia, že všetko je v Božích rukách. Preto nedovoľme zlým silám, aby ničili životy našich detí, zastavme to a pomôžme im. Nestrácajte nádej, zahoďte predsudky a buďte trpezliví dôverujte Bohu. Niektorí rodičia posielajú deti na liečenie do zahraničia a tam hľadajú pomoc. Skúšajú kade čo, tak ako aj ja predtým a o to som vďačnejšia že som našla pomoc v Kresťanskom spoločenstve v BB a klube Menora. Ďakujem všetkým, ktorí mi pomáhali.

Loading...
Loading...