Lepšie ako drogy

Ako začať? Je toho veľa čo by som vám chcela povedať, takže skúsim od začiatku a postupne. Mám 22 rokov, pochádzam zo Zvolena a tu som sa aj narodila. V podstate som tu prežila celý doterajší život. Obaja rodičia pochádzajú z Rumunska a sem sa prisťahovali za prácou, chvíľu potom ako sa dali dokopy. Mamina mi raz povedala, že od začiatku nemala zo svadby s otcom dobrý pocit, ale neriešila to. Po svadbe sa ukázalo, že otec prepadol alkoholu. Nasledoval klasický scenár, otec prepil všetky peniaze, narobil dlhy a mama bola nešťastná a k tomu tehotná.

Takže sa rozviedli a otec sa vrátil do Rumunska. Mama ostala na moju výchovu sama. Rozhodla sa, že mi nahradí obidvoch rodičov a že nikdy nepocítim, že mi niečo chýba. Vinila sa za to, že budem bez otca. Od kedy si pamätám bola mojou najlepšou kamarátkou. S ňou som sa smiala, plakala, zdôverila sa so všetkým. Vytvorili sme si úžasný vzťah, pamätám sa, že kamarátky mi závideli akú mám mamu. Ale ako sa hovorí, všetkého veľa škodí... Bola som zvyknutá, že vždy dostanem čo chcem, bola som rozmaznaná. Od 8 rokov som bývala často sama doma, keď bola mama v práci. Už vtedy som jej začala klamať, či som sa učila alebo do kedy som bola vonku. Naučila som sa s ňou manipulovať vo svoj prospech. V čase keď prišla puberta, mama začala pracovať v zahraničí. Takže som si mohla robiť čo som chcela. Asi v 12 som začala popíjať. Mala som rada keď sa niečo dialo, mala som rada zábavu. V 13 som začala pravidelne fajčiť cigarety, nech každí vidí, že si robím čo chcem a nebojím sa. V 14 som skúsila marihuanu. Do vtedy som bola presvedčená že je to droga a drogy nechcem. Bola som s najlepšou kamarátkou a jej otcom na víkend na nejakom ranči. On sa opil, zaspal a my sme si vypili tiež. Natrafili sme na ochrankárov z Košíc, ktorí nás zavolali na izbu a keďže sme boli opité, šli sme. Bolo im úplne jedno koľko máme rokov, fajčili jointy a dávali aj nám. Vtedy to bol neopísateľne silný zážitok, plno smiechu a čudných myšlienok. Hneď som sa rozhodla, že chcem fajčiť trávu ďalej.

Pokúsila som sa o samovraždu...

Dnes vôbec nie je problém sa k nej dostať, takže som začala fajčiť každý deň. V 15 som sa náhodou dostala k Tramalu, čo sú silné lieky proti bolesti. Kamarátovi som povedala, že mi je zle, tak mi to doniesol a povedal, že to sú lieky...Bolo mi úžasne. Ani som si necítila telo, všetko okolo bolo príjemné. Známi ktorí mali vždy Tramal a trávu pribúdali a život sa mi vtedy veľmi páčil. Problémy sa začali keď som začala mávať epileptické záchvaty vždy keď som si dala Tramal. Veľa krát som skončila v nemocnici, pretože mi vždy ľudia volali sanitku. Samozrejme už na začiatku mamine povedali, že mám pozitívne testy na opiáty a THC. Dosť dlho sa mi darilo ju presviedčať že som to len skúšala a že sa nič nedeje. Ale keď som opakovane končila v nemocnici, už sa to nedalo uhrať. Videla tiež ako som prešla od jednotkárky k tomu, že som prepadala z viacerých predmetov. Zrazu som bola zúfalá. Mamu som už nevedela oklamať, kontrolovala ma. Predstava, že si nemôžem dať Tramal sa mi rovnala koncu zmyslu života. Bolo mi jedno, či som závislá, či mám problém, jediné čo ma trápilo bolo ako to urobiť aby som si ho mohla dať. Bohužiaľ som si rýchlo našla niečo lepšie. V 17 som začala s pervitínom. Bolo to to najlepšie čo som do vtedy mala. Cítila som sa úžasne a chcela som sa tak cítiť navždy. Nemusela som jesť, ani spať, život bol zrazu plný energie. Keďže bol drahý, striedala som ho s tramalom a marihuanou. Bolo mi jedno čo, len aby som každý deň niečo z toho mala. Dni kedy som nemala nič, boli neznesiteľné. Všetko ma bolelo, bola som nešťastná a zúfalá, mala som silné depresie, vyslobodenie som čakala vo forme smrti. Nedokázala som myslieť na nič iné, len kedy si zase dám a aké to bude super. A potom to ukončím... Za tak krátky čas ma drogy zničili hlavne psychicky. Po prvom pokuse o samovraždu sa začal kolotoč liečení. Psychiatria, CPLDZ, resoc, psychiatria, CPLDZ, resoc. Po každom z liečení som šla domov a po krátkom čase som v tom bola opäť. Už som nechcela žiť bez drog, nechápala som aký to má zmysel. Zdalo sa mi, že život je strašne ťažký a ľudia sú zlí. Chcela som byť v tom svojom svete, kde bolo na chvíľu všetko dobré. Kde bol jediný problém zohnať drogu, nič iné ma netrápilo. Presne tak, chýbal mi zmysel života. Musela som nájsť niečo lepšie ako drogy. Ale myslela som si, že nič lepšie neexistuje.

Musela som nájsť niečo lepšie ako drogy...

Až kým som sa neobrátila na Boha, s tým, že je to posledná možnosť, ktorú skúsim, inak zomriem. Ľudská slovná zásoba neobsahuje slová, ktorými by som vyjadrila aký je Boh v mojom živote. Teraz už viem, že celý môj život má od začiatku naplánovaný. Vedel, že sa rozhodnem ísť zlou cestou a vedel, že ho potom budem hľadať. Všetko bolo len namojich rozhodnutiach. Preto keď som ho naozaj začala hľadať, viedol moje kroky tak aby sa mi dal spoznať. Použil na to svojich ľudí, Lukačkovcov – Mišku a Braňa, ktorí mi pomohli spoznať Ho. Prijať Ježiša do svojho života je jediné dôležité rozhodnutie, ktoré má človek urobiť. Vďaka Bohu, že mi dal milosť a dovolil mi k nemu prísť. Ďakujem Mu za nový život, ktorý je zaujímavejší ako ten feťácky. Krajší ako ten kde vládne strach a hnev. Lepší ako ten bez Neho.


Loading...
Loading...