Dnes som slobodná

   Na svet som prišla ako dieťa, ktoré sa narodilo nečakane medzi dvoch závislých ľudí. Rodičia sa kvôli alkoholu rozviedli, keď som mala 5 rokov. Otec ušiel pred problémom preč a keď som bola s mamou, buď som trpela s ňou, alebo utekala z domu. Dva krát ma vzala sociálka. Otec bol nezvestný a mama závislá, takže mi nemal kto pomôcť. Vyrastala som v neustálom násilí, alkohole a strachu. Strachu, čo prinesie zajtrajší deň. Jednu noc na mňa mamin priateľ dokonca vytiahol mačetu. Často krát mi vravel oplzlé veci a v noci ma sexuálne zneužíval. Trvalo to 2 roky.

   Keď so mala 13 už som viac nevládala, modlila som sa k Bohu aby mi pomohol. Nejakým zázrakom sme od tohto muža ušli. Mama si našla ďalšieho frajera. Presťahovali sme sa do nájmu a ona v pití pokračovala ďalej. Stále som cítila zodpovednosť za to, že pije, tak som na strednej začala aj ja. Najprv to bolo každý mesiac, potom každý týždeň a nakoniec denne. Chcela som nemyslieť na to, že som iná. Cítila som sa vinná za to, že spolužiakom zakazovali sa so mnou baviť. Po čase som si našla partiu ľudí, kde som zapadla. Boli z rovnako rozvrátených rodín. S nimi som to mohla byť ja. Po čase som sa úplne zmenila. Z milého a citlivého dievčaťa na rebelku, ktorá nenávidí samú seba. Počúvala som tvrdú hudbu a začala som sa rezať.

   Pocit, že budem vždy iná ma postupne začínal tešiť a začala som brať marihuanu. Dala som si ju niekoľko krát a vravím si, to je ono! Konečne! Toto je tá priateľka, ktorú som hľadala! Budem húliť veď to je iba rastlinka. Onedlho však prišli veľmi zlé stavy, keď som sa dofajčila, mala som pocit, že to už nikdy neskončí. Strašný pocit úzkosti, cítila som sa zviazaná a nemohla sa z toho dostať. Myslela som, že to vyspím, ale začala som mať paranoje aj keď som bola čistá. Zažívala som úzkosti a počula hlasy, prenasledoval ma strach, bála som sa, že sa z toho už nikdy nedostanem.

   Do toho sa našiel môj otec, mŕtvy! Bol bezdomovec a niekto ho zbil, tak že neprežil. Vtedy som si povedala, že už nemá cenu, aby som žila. Stratila som oboch rodičov. Aká som len hrozná. A tak som len pila a chodila po ceste dúfajúc, že ma zrazí auto. Keďže som vedela, že Boh vypočúva modlitby, modlila som sa, aby sa to stalo. Udialo sa však niečo iné.

   Navštívila som kresťanskú cirkev Milosť v Poprade. Spomenula som si totiž, ako ma tam raz vzali ako 13 ročnú. Vtedy som na čas vyhodila všetky rockerské veci a cítila v srdci veľkú radosť. Skúsila som to opäť, ako poslednú nádej. Na bohoslužbe pastor hovoril o tom, že Boh nám nedal ducha strachu, ale ducha lásky, sily a zdravého rozumu. Nemohla som tieto slová dostať z hlavy a čím viac som sa s nimi zaoberala, tým viac som sa dostávala zo stavov zbláznenia sa do normálu. Úplne som zanechala alkohol a starú partiu, ktorá sa ma do toho neustále snažila namočiť späť. Bol to veľký krok. Zároveň som dokončila školu a odsťahovala sa sama do podnájmu. Boh mi dal na to všetko silu a zázračne ma sprevádzal aj finančne.

   Postupne sa veci menili k lepšiemu, začala som si uvedomovať svoju hodnotu a to, kto som. Dala som sa pokrstiť a úplne som pocítila ako ma Boh očistil od mojej minulosti. Cítila som, že som nová, milovaná a slobodná! Od vtedy sa Boh o mňa stará každý jeden deň, nikdy viac som už nepocítila nijaký nedostatok. Neustále premieňa každú oblasť môjho života. Len vďaka Nemu som dnes úplne slobodná od alkoholu a darí sa mi v práci aj v ostatných oblastiach života.

Loading...
Loading...