Cesta k tvrdým drogám

Mám 35 rokov a pochádzam zo západného Slovenska. Detstvo som mal v celku normálne a bezproblémové. Vyštudoval som Strednú odbornú polygrafickú školu v Bratislave. Po ukončení školy som sa zamestnal ako tlačiar v rodinnej firme. Na tú dobu som celkom dobre zarobil a vlastne mi nič nechýbalo. V mojich osemnástich rokoch sme sa presťahovali na iné sídlisko, kde som spoznal partiu ľudí, kde boli drogy samozrejmosťou. Zo zvedavosti som okúsil marihuanu a ako sa hovorí, že je dverami k tvrdým drogám... Tak v mojom prípade to platilo dvojnásobne.

Neubehlo ani pol roka a začal som si pichať Pervitín do žily. V tej chvíli sa pre mňa začalo trinásťročné trápenie, ktoré som si vtedy samozrejme neuvedomoval. Zo začiatku bolo všetko nádherné a ja som sa vznášal v oblakoch. Nejaký čas som fetoval víkendovo ale po čaše sa to zmenilo na každodennú záležitosť. Dostal som sa do fázy, keď som sa už nedokázal ráno ani postaviť z postele bez toho, aby som si dal Pervitín! Začali sa objavovať fyzické aj psychické problémy. Veľmi so schudol a mal som pocit, že ma stále niekto prenasleduje. Prišiel som o všetkých svojich kamarátov a jediným mojim svetlom bol Fet! Peniaze na drogy som riešil požičiavaním si od známych a braním si rôznych pôžičiek keďže som bol stále zamestnaný, nebol to problém. Samozrejme že aj naši si všimli ,že nie je niečo v poriadku, pretože sa zo mňa stal úplne iný človek. Ja som však celú svoju rodinu vždy len klamal a využíval. Hlavne mamina už bola zo mňa zúfalá. Po piatich rokoch som nastúpil na moju prvú liečbu na Prednú Horu, pretože už som to nezvládal a bol som na dne. Liečba trvala tri mesiace.

Po ukončení liečby som bol presvedčený o tom, že je všetko za mnou a začnem nový život. Opäť som začal pracovať a žiť „normálnym“ životom. No moje vnútro bolo prázdne... Po pár mesiacoch som opäť siahol po droge, no tento krát to bol Heroín. Zo začiatku to bolo zasa krásne, no potom nastala Pohroma! A to je ten problém, že Diabol Vám ukáže vždy len to pekné a to čo bude nie. Ďalších osem rokov trvala moja závislosť na Heroíne.Počas tejto doby som šiel zasa až na dno a celý môj život sa začal rúcať. Dva krát som si siahol na život. Absolvoval som medzičasom ďalšie dve liečby na Prednej Hore, ktoré ale nikam neviedli a vždy som sa vrátil k Heroínu.

Už dávnejšie mi moja sesternica „ktorá bola tiež v minulosti závislá“ hovorila, že je jedno stredisko, kde je liečba založená na viere v Boha. V jedno ráno som sa zobudil a vo vnútri som jednoducho vedel, že mne už môže pomôcť jedine BOH. V ten deň som si išiel ako obvykle kúpiť ďalšiu dávku a práve vtedy som stretol tú sesternicu. Povedal som jej, že som zasa na dne a poprosil som ju, či mi dokáže pomôcť vybaviť to liečenie, ktoré mi spomínala. Ale ak som chcel absolvovať toto liečenie, musel som sa doma priznať, že som opäť na drogách, dať výpoveď v práci a zanechať tu veľké dlžoby, ktoré som si narobil kvôli závislosti. Toto boli problémy, ktoré mi v tom prekážali. No ako zázrakom som do desiatich dní nastúpil do Teenchallange v Seredi. Prvé dva mesiace som sa len dával psychicky a fyzicky dokopy, pretože som bol úplne rozbitý. Po čase som zistil o čom to celé vlastne je a to, že jedine Ježiš ma dokáže uzdraviť a vytrhnúť z toho svinstva, v ktorom som žil. Tak som tomu uveril a odovzdal svoj život Ježišovi. Teraz viem, že to bolo to najlepšie rozhodnutie, aké som kedy spravil. Každé ráno som vstával o pol hodinku skôr, než bol budíček a utekal som do záhrady modliť sa. Lepšie povedané kričať na Boha, aby zmenil môj život od základov. A vtedy sa začali meniť veci v mojom živote. Pocítil som Božiu milosť a prinavrátenie zmyslu života. Opäť som dokázal prežívať radosť zo života. Dal som sa pokrstiť, ako je písané v Božom slove. Na tomto krste bola aj moja mamina, čo bolo pre mňa neuveriteľné, keďže som ju už toľko krát sklamal a zranil .Aj tu Boh konal a začal uzdravovať moje vzťahy v rodine, ktoré boli úplne rozbité. Môžem povedať, že som bol šťastný. V tej dobe tam pracoval ako terapeut aj Braňo Lukačka, s ktorým som doteraz veľmi dobrý priateľ. Jeden víkend ma pozvali aj s jeho manželkou Miškou k nim na víkend a zobrali ma na nedeľnú Bohoslužbu do KS Milosť v Banskej Bystrici. Bol som touto Bohoslužbou uchvátený a vedel som, že toto chcem zažívať aj po ukončení mojej liečby. Po deviatich mesiacoch som sa vrátil domov. Začal som chodiť do KS Milosť v Trnave. A toto trvá už tri roky. Boh ma vyslobodil z drogovej závislosti a určite viem, že by som to sám nezvládol. Momentálne mám vyplatené všetky dlhy, vrátil som sa naspäť do toho istého zamestnania a s celou rodinou mám výborný vzťah. Už tri roky som čistý a za toto všetko, čo sa udialo v mojom živote ďakujem jedine Bohu. Pred pol rokom som si v našom zbore našiel priateľku Zuzku, s ktorou som už zasnúbený a v blízkej budúcnosti plánujeme svadbu a mať rodinku.

Hľadal som Hospodina

a vyslyšal ma i vytrhol

zo všetkých mojich hrôz.

Žalm 34:5


 

Loading...
Loading...