Ľudskosť je cesta uzdravenia

Povedzme si pravdu. Veľmi rýchlo vieme odsúdiť človeka, ktorý nezdieľa náš rovnaký názor, ktorý nie je presne taký, ako by sme si predstavovali, ktorý sa nezachoval, tak ako by sme sa zachovali my. Často nevieme pochopiť jednanie druhých a ťažko je nám pozrieť sa na jeho situáciu z jeho pohľadu. Samozrejme, že sú dané pravdy o človeku, Bohu, živote, ale veľa krát práve nami vytvorené „pevné“ hranice našich názorov na vec, nás nepustí k tomu, aby sme sa na ľudí dívali Božími očami lásky.

  • Matúš 13:44-46
  • Pozrime sa na krátky príbeh z Matúšovho Evanjelia 13.kapitoly: Nebeské kráľovstvo je podobné pokladu ukrytému na poli. Keď ho človek našiel, skryl ho, od radosti išiel a predal všetko čo mal a kúpil to pole. Nebeské kráľovstvo je ďalej podobné kupcovi, ktorý hľadal krásne perly. Keď objavil jednu drahocennú perlu, odišiel, predal všetko čo mal a kúpil ju.

Príbeh má v sebe min. 2 obrazy. Jedným je ten, že Nebeské kráľovstvo sa dá nájsť tu na zemi a keď ho človek skutočne nájde, tak nemá problém pre neho zanechať všetko vo svojom živote. Keď sa človek stretne s tou podstatou života - ktorou je Ježiš Kristus, tak je pre neho ochotný aj život zanechať, lebo Kristova láska je tá najvzácnejšia perla, ktorú človek vie nájsť tu na zemi.

Avšak Boží obraz na človeka je podobný a my by sme sa mali vedieť dívať na ľudí Božími očami. Všimnite si, že v príbehu je Boh ako kupec, ktorý hľadá krásne perly a bez ohľadu na to, čo všetko ovplyvnilo náš život a koľko zlých vecí sme urobili, tak On v nás hľadá niečo drahocenné. V prvom rade hľadá v nás svojho syna Ježiša a potom niečo dobré a cenné čo by mohol zveľadiť. Boh je dobrý a chce v našom živote vyzdvihnúť to dobré a rozvíjať to. Takto by sme sa mali dívať na ľudí aj my. Hriech a zlo odsúdiť, ale bez predsudkov hľadať v ľuďoch to dobré, lebo v každom z nás je niečo, čo má cenu.

Poklady sú uložené na poli. Keď si predstavím pole, tak ma hneď napadne zemiaková brigáda (teplo, špinavý od hliny, práca), alebo neorané pole, ale všetci rozumní ľudia vedia, že v pôde je potenciál na to, že z toho môže byť niečo dobré. Takto to je aj s človekom. Rýchlo sa vieme vykašlať na človeka lebo je drzý, celý potetovaný, lebo je rozvedený, lebo je lesba, lebo je narkoman, lebo iba baží po peniazoch, lebo určite zle vychoval svoje deti, lebo je nábožný....Áno! .. Na poli býva problém s burinou, kameňmi, škodcami v hlavách a srdciach ľudí, zranení ľudia zraňujú, ale Božia láska a moc vidí v človeku ten potenciál.

Všimnite si, že kupec v príbehu predal všetko čo mal a kúpil to pole. Ježiš zomrel za nás ešte keď sme boli zlí. Zomrel za tých, ktorí sa mu dnes vysmievajú a pohŕdajú ním, zomrel za ľudí v porno priemysle, za tých ktorý dnes sedia v krčme a slúžia zlu, za nábožných ľudí, ktorí Ho vôbec nepoznajú, iba robia zbytočné obrady na sebe a svojich deťoch. Prišiel o všetko, čo mal, aby nás kúpil (kúpil to pole) a zaplatil svojou krvou, lebo v každom z nás je potenciál.

Buďme aj my takýto ľudia. Skúsme sa na seba a na ľudí okolo dívať Božími očami. Do každého z nás vložil niečo vzácne, niekto má viac, niekto menej, ale každý ma niečo. Skúsme sa na život pozrieť očami toho druhého a očami Krista. Rozhodnime sa spolupracovať v práci na našom vlastnom poli a vidieť v druhých poliach ten potenciál, ktorý sa dá nájsť. Otázka je či ho chceme vidieť...

 

Autor: Branislav Lukačka